História školy

Škola bola založená 1. septembra 1960 pod názvom Učňovská škola Galanta.

V roku 1976 k nej pribudla stredná škola pre pracujúcich.

1. 9. 1978 bola premenovaná na stredné odborné učilište.

V roku 1991 vznikla pri SOU aj dievčenská odborná škola

1. 9. 2000 ich zlúčením vznikla  Združená stredná škola obchodu a služieb Galanta

Od 1.9.2008 máme nový názov Stredná odborná škola obchodu a služieb Galanta.

 

Prinášame vám i spomienkový report z histórie školy očami jedného z prvých profesorov, ktorý tu v našej škole strávil celý svoj profesionálny život - očami Mgr. Petra Bobulu: 

Keď som v roku 1974 nastúpil do Učňovskej školy Galanta ,bol som najmladším z vtedajšieho 24- členného pedagogického zboru. Dnes si už všetci moji vtedajší kolegovia užívajú zaslúžený dôchodok. Boli to kolegovia, ktorí zodpovedne a dobre vykonávali svoju prácu, brali ju ako svoje poslanie. I vtedy bola slabo honorovaná, no napriek tomu všetci strávili za jej katedrami takmer celý svoj produktívny život. Medzi nimi boli vynikajúci pedagógovia, ktorí mi v mnohom boli vzorom a dodnes si na nich rád a s úctou  spomínam.   A keďže od roku 1991 som  aj kronikárom školy , rád by som,  pri jej okrúhlom jubileu, načrel do jej už polstoročnej histórie. Bývalým kolegom by som tak chcel pripomenúť a mladším priblížiť to najpodstatnejšie ,čo hodno z jej histórie spomenúť.

Učňovská škola Galantabola zriadená rozhodnutím Rady Okresného národného výboru v Galante s platnosťou od 1. 9. 1960. Jej prvým riaditeľom bol p. Otto Magnus, ktorý však po niekoľkých dňoch  riaditeľovania,  1. októbra 1960, nastúpil na vysokoškolské štúdium, a tak bol do tejto funkcie  vymenovaný p. Tibor Vadovič. Pedagogický zbor bol iba šesťčlenný, tried bolo sedem, žiakov 143 a pripravovali sme ich v týchto profesiách: murár, zámočník, stolár, elektrikár, tokár.    

Verte či nie, škola  nemala vlastné priestory . Našťastie mimoriadne porozumenie pre našu novozaloženú školu prejavil vtedajší riaditeľ Štátnych majetkov Galanta, ktorý škole prenajal časť starého kaštieľa na Starom dvore Galanta (dnes je to nádherne  zrenovovaný renesančný kaštieľ, ktorý patrí k ozdobám nášho mesta). Boli to  štyri miestnosti na 1. poschodí budovy, ktorá bola postavená ešte v roku 1670. Mala hrubé múry, malé okná, úzku tmavú chodbu a drevené schody –  všetko to dýchalo atmosférou 17. storočia. No tieto štyri učebne pre vyučovanie 143 žiakov nestačili. A tak po dohode s vedením poľnohospodárskeho učilišťa prerobili naši žiaci, murári, jeden z ich starých drevených barakov , čím sme získali priestory pre ďalšie dve miestnosti. Každým rokom pribúdali žiaci i nové učebné odbory, a tak sme neraz učili i na piatich miestach niekdajšej starobylej Galanty (napr. i v tzv. židovskej škole, v budove, ktorá mala názov Szentkirályi), na dve zmeny, dokonca i v sobotu!

Prvá, vlastná budova našej školy bola dostavaná 1. 9. 1964,   na novom, budujúcom sa sídlisku Nová doba. Vtedy to  bola okrajová časť Galanty, ešte sa len zavádzala  kanalizácia, neboli sme napojení na  mestský vodovod. Škola musela mať vlastný zdroj vody a bola vykurovaná svojou malou kotolňou na uhlie, z ktorého nám rýchlejšie ubúdalo, ako sme stihli sami spáliť. Ale ani 15 nových učební neodstránilo dvojzmenné vyučovanie, pretože škola  v tom čase mala už 26 tried a 706 žiakov. Okolo školy bol obrovský pozemok, veľký dvor, záhrady. Žiaci a pedagógovia zveľaďovali svoj areál každým  rokom. Odpracovali tu tisícky tzv. brigádnických hodín.     

V roku 1968 bol do funkcie riaditeľa školy vymenovaný RNDr. Albert Smolko. O tri roky na to, v  apríli 1971, sme pomohli dobudovať ďalšiu budovu školy, ktorú dnes familiárne nazývane pavilón C. Budova mala osem učební a niekoľko ďalších priestorov v suteréne, ktoré sme využívali ako ,,malú telocvičňu“, neskôr cvičnú kuchynku a sklad učebníc. Ani to však dvojzmenné vyučovanie neodstránilo.               V tomto roku prišlo opäť k zmene vo funkcii riaditeľa školy, do nej bol vymenovaný Ing.Vincent  Buran. V roku 1974 po dlhoročnej práci žiakov a pedagógov, hlavne p. L. Csányiho a p. L. Ternényho sme dobudovali  krásny športový areál, ktorého súčasťou boli: futbalové ihrisko, asfaltové basketbalové i hádzanárske ihrisko, antukové volejbalové ihrisko,  110 m dlhá ľahkoatletická dráha, sektory pre skok vysoký, ďaleký a vrh guľou. Pribúdali trávnaté plochy, stromy. ozdobné kríky a záhon s 1200 ružami...

V tom čase sme žiakov pripravovali pre najväčšie podniky, závody, firmy vtedajšieho, nie malého  Galantského okresu: Jednotu, Zdroj, TOS, ČSAD, OSP, Komunálne služby, RAJ, Agrostav ,Okresný priemyselný podnik Galanta, pod ktorý sme v 80-ych rokoch istý čas patrili ,hoci sme, paradoxne, pre tento podnik pripravovali najmenej žiakov.

V roku 1976 sme otvorili 1.ročník strednej školy pre pracujúcich, študijný odbor strojárstvo, neskôr i študijný odbor prevádzka obchodu a spoločné stravovanie. V roku 1978 v rámci novej koncepcie nášho školstva sa po prvýkrát zmenil i názov školy na  Stredné odborné učilište Galanta. Ale pravdupovediac, laická verejnosť ju naďalej volala a vlastne i dodnes volá „učňovkou“. Nová koncepcia nepriniesla len zmenu názvu školy, ale priblížila, “zrovnoprávnila“ všetky tri prúdy nášho vtedajšieho stredného školstva: gymnáziá, stredné odborné školy a stredné odborné učilištia. Posilnila teoretické vyučovanie, hlavne všeobecnovzdelávacie predmety, viac mladých ľudí dostalo možnosť získať vyššie vzdelanie.

Naozaj dobré, priateľské medziľudské vzťahy medzi zamestnancami školy utužovali aj pravidelné posedenia s deťmi, s rodinnými príslušníkmi, napr. pri príležitosti Dňa detí, ale i mikulášske či predvianočné stretnutia, nezabudnuteľné 1-dňové lyžiarske zájazdy s rodinnými príslušníkmi na Homôlku či Bezovec, niekoľkodenné na Kysuce, Oravu, či na Počúvadlo, malebný kraj pod Sitnom, ale aj do vzdialenej  Prahy, Karlových Varov (ubytovaní sme boli v známom interhoteli PUP), do Drážďan. Neobyčajným zážitkom pre naše deti bola i plavba loďou do Budapešti...Hodno spomenúť i družbu s Pardubicami a Lipanmi. Tešievali sme sa na pravidelné návštevy známych bratislavských divadiel a po nich na posedenia pri poháriku dobrého vína v pezinskej či seredskej vinárni.        

V roku 1981 sme si dokázali svojpomocne postaviť tak veľmi  chýbajúcu telocvičňu, veď školu navštevovalo viac ako 1000 žiakov. Telocvikári si vydýchli. Plniť učebné osnovy telesnej výchovy  v improvizovaných podmienkach v zimných mesiacoch nebolo jednoduché, ba ani  pripraviť žiakov(cvičencov) na niekdajšie Spartakiády, ktorých celky z našej školy sa pravidelne dostávali až na pražský  Strahov.

V týchto rokoch sme prechádzali z budovy do budovy, ako aj do telocvične po vonkajších betónových chodníkoch – za každého počasia, za vidna, ale  i takmer potme. Často to veru príjemné nebolo. Vďaka svojpomocnej akcii ,,Z“ sa nám  1. 3. 1984 podarilo prepojiť budovy spojovacou chodbou. Zriadili sme v nej i školský bufet, prepotrebný pre tisícku žiakov i pedagógov, lebo stále nám chýbala kuchyňa a školská jedáleň. Tú sa nám podarilo dobudovať až v roku 1992. Pôvodný veľkorysý projekt átria so samostatným blokom učební, samostatnou kuchyňou i jedálňou a s 5 poschodovým internátom nám síce skresali na jednu budovu: s kuchyňou, jedálňou a niekoľkými učebňami, ale konečne po dlhých rokoch sa nám podarilo odstrániť dvojzmennosť a poskytnúť stravovanie stovkám žiakov a ich pedagógom.

V roku 1991 sme otvorili aj dievčenskú odbornú školu. V tom istom roku, po dvadsiatich rokoch riaditeľovania, vystriedal Ing.Vincenta Burana pán Štefan Murárik. Nové vedenie školy dokázalo pohotovo zareagovať na novú situáciu po roku 1989. Vytvorilo a zabezpečilo dobré podmienky pre odborný výcvik  našich žiakov. Zriadili sme nové odlúčené pracoviská praktického vyučovania na Školskej ulici , v bývalej Materskej škole ZNZ Galanta ba i v SAD Šaľa. Na Bratislavskej ulici máme  vlastné kaderníctvo, vlastnú cukráreň ,v ktorej ponúkame chutné a nie drahé zákusky z našej cukrárskej  výrobne. V roku 1993 sa nám podarilo rozšíriť šatne pri telocvični, o rok na to plynofikovať kotolňu a dať novú podobu športovému areálu.V roku 1999, po dvoch funkčných obdobiach, pána Štefana Murárika vystriedal vo funkcii riaditeľa školy Mgr.Emanuel Vranka, ktorý bol viac ako 20 rokov zástupcom dvoch riaditeľov našej školy.Tak ako všetci predchádzajúci riaditelia i on úspešne pokračoval v rozvoji. Začali sme s opravou strechy. Časť pavilónu C dostala, nové, plastové okná, v telocvični sme vymenili staré radiátory za nové, liatinové, kabinety sme prepojili telefónmi, klasické zvonenie bolo nahradené novým, hudobným.  V roku 2000 sa opäť menil  názov školy, združením stredného odborného učilišťa a dievčenskej odbornej školy vznikla Združená stredná odborná škola obchodu a služieb Galanta. Mgr.Emanuel Vranka   po štyroch rokoch riaditeľovania sa neľahkej a zodpovednej funkcie dobrovoľne vzdal. Na jeho miesto nastúpila Mgr.Anzelma Bolová.Po prvý krát v histórii školy sa jej vedenia ujala žena. Rýchlo sa zorientovala v nie jednoduchej situácii a škola opäť úspešne napredovala.

 V roku 2004 sme sa zapojili do projektu Infovek, zriadili sme   ďalšie dve učebne informatiky a jednu multifunkčnú. Všetky učebne informatiky, ba aj kabinety sú pripojené na internet. V apríli 2004 sme v našej škole otvorili satelitné centrum pilotnej školy Združenia automobilového priemyslu na Slovensku a o pár mesiacov na to i nový, atraktívny študijný odbor hotelová akadémia. Od 1.9.2010 otvárame aj nový študijný odbor animátor voľného času.1.9.2008 sa opäť, a zatiaľ naposledy zmenil názov našej školy na  Stredná odborná škola obchodu a služieb Galanta.

Rád by som zdôraznil, že každý z riaditeľov školy má nemalú zásluhu na budovaní, zveľaďovaní, rozvoji našej školy. I vďaka im vždy dokazovala a dokazuje svoju životaschopnosť a opodstatnenie svojej existencie. A žiada sa mi dodať, že od 70. rokov minulého storočia a dodnes patrí k najväčším stredným školám nášho regiónu a že pripravila do života tisíce a tisíce mladých ľudí, ktorí sa dokázali uplatniť sa v rôznych sférach nášho hospodárstva a niektorí zastávajú i významné miesta v štátnej správe (napr. štyria starostovia galantsko-šalianskeho regiónu  sú absolventami aj našej školy).

Verím, že tomu tak bude i naďalej. Má k tomu všetky predpoklady.

A tak pri jej významnom jubileu jej zaželajme  jej všetko najlepšie do ďalšej päťdesiatky a nech z nej budú vychádzať zruční, múdri, vzdelaní, inteligentní mladí ľudia, ktorí budú naďalej šíriť jej dobré meno.

Mgr. Peter Bobula