Slovenský jazyk a literatúra

SLOVNÉ DRUHY:
a.) ohybné slovné druhy:
Podstatné mená
Prídavné mená
Zámená                plnovýznamové slová – môžu byť vetnými členmi 6ks
Číslovky
Slovesá
- podstatné mená, prídavné mená, číslovky, zámena – skloňujú sa (rod, číslo, pád, vzor)
- slovesá – časujú sa (osoba, číslo, čas, spôsob)
b.) neohybné slovné druhy:
Príslovky                    prídavné mená a príslovky sa môžu stupňovať
Predložky
Spojky                    neplnovýznamové slová,  nemôžu byť vetnými členmi
Častice                4 ks
Citoslovcia
GRAMATICKÉ KATEGÓRIE:
a.) menné:
rod – mužský, ženský, stredný
číslo – jednotné (singulár), množné (plurál)
pád – nominatív, genitív, datív, akuzatív, lokál, inštrumentál
b.) slovesné:
osoba  1. osoba – ja (sg.)         my (pl.)
     2. osoba – ty (sg.)         vy (pl.)
     3. osoba – on, ona, ono (sg.)     oni, ony (pl.)
číslo – jednotné (singulár), množné (plurál)  
čas – prítomný, minulý, budúci
spôsob – oznamovací, rozkazovací, podmieňovací (by)
vid – dokonavý (vyjadruje ukončený, ohraničený dej, napr. zašije)
nedokonavý (vyjadruje neukončený, neohraničený dej, napr. šije)
slovesný rod – činný (podmet vykonáva činnosť slovesa, napr. Otec rúbe drevo.)
trpný (podmet nevykonáva činnosť slovesa, napr. Drevo je rúbané.)
- osoba a číslo, len pri niektorých slovesných tvaroch
Častica - podávateľ nadväzuje na kontext alebo na situáciu, a pritom vyjadruje svoj vzťah k vecnému obsahu výpovede. Častice obyčajne stoja na začiatku vety a teda vety uvádzajú, môžu vyjadrovať aj významové odtiene. Medzi typické častice patria napríklad slová áno, nie, kiež, nech, vraj a pod.
Vo funkcii častice sa môže vyskytovať aj:
•    spojka - napr. Aby [tu už bol!]                zámeno - napr. Ktože [to vie?]
•    príslovka - napr. Skutočne [sa to stalo?]            číslovka - napr. Raz [neviem, čo robiť.]
•    citoslovce - napr. Namôjdušu [sa to stalo.]
•    podstatné meno - napr. Čerta [to chápeš!]
•    sloveso - napr. Hádam [sa ma nebojíš?]
VETNÉ ČLENY
1. PRÍSUDOK
Vyjadruje činnosť, stav, vlastnosť, pýtame sa, čo niekto robí, čo sa s ním deje (príp. aký je)
2. PODMET
Zväčša činiteľ deja, nositeľ vlastnosti. Pýtame sa kto, čo.
3. PREDMET
Vyjadruje zásah, cieľ, obsah deja, vždy rozvíja sloveso -pýtame sa naň pádovými otázkami (okrem kto, čo).
4. PRÍSLOVKOVÉ URČENIE
Vyjadruje miesto, čas, spôsob, príčinu deja, rozvíja sloveso, prídavné meno alebo príslovku, pýtame sa naň príslovkovými otázkami (kde, kedy, ako, prečo)
5. PRÍVLASTOK
Vyjadruje vlastnosť podstatného mena, rozvíja podstatné meno. Pýtame sa naň otázkami (aký, ktorý, čí)
7. PRÍSTAVOK
Rozvíja podstatné meno, pomenúva ten istý jav inými slovami, je v rovnakom páde ako nadradené podstatné meno. Oddeľujeme ho vo vete čiarkami (príp. zátvorkami, pomlčkami). Prišiel aj Karol, môj kolega. Kúpili budovu, takú starú zrúcaninu. Jánošík, legendárna slovenská postava, sa stal hrdinom mnohých povestí. Povedali to Ing. Mrkvičkovi, môjmu šéfovi. Na 1. jún, Medzinárodný deň detí, sa všetky deti tešia.
Predmet rozvíja sloveso.
Príslovkové určenie rozvíja sloveso, prídavné meno alebo príslovku.
Prívlastok (príp. prístavok) rozvíja podstatné meno.
VETNÝ ZÁKLAD
Základný vetný člen jednočlennej vety.
Prší. Potraviny.
VETA
VETY PODĽA ČLENITOSTI:
a) dvojčlenné
- úplné Starý otec číta noviny.
- neúplné (On) Číta noviny.
b) jednočlenné
- slovesné Dusí ma. Zmráka sa. Blýska sa.
- menné Pozor! Super! Dovidenia! Cŕŕ! Joj! Bŕ! Dva roky prázdnin, Mobby Dick, Nefajčiť!




VETY PODĽA ZLOŽENIA
a) jednoduchá veta          holá
 rozvitá
 s viac násobným vetným členom

b) súvetie         jednoduché        priraďovacie
zlučovacie
odporovacie
stupňovacie
vylučovacie
podraďovacie
s VV- prívlastkovou
s VV- predmetovou
s VV- príslovkou (miesta, času, spôsobu, príčiny))
zložené

VETY PODĽA MODÁLNOSTI
a) oznamovacie
b) opytovacie
c) rozkazovacie
d) želacie

PERIODIZÁCIA LITERATÚRY

1.    STAROVEK (3. tisícročie p.n.l – 5. storočie n.l.)      orientálny
 antický     grécka literatúra
rímska literatúra
2.    STREDOVEK (5. storočie – 15. storočie)
3.    HUMANIZMUS a RENESANCIA (14 stor. – 17. stor.)
4.    BAROK (16. stor. – 18. stor.)
5.    KLASICIZMUS a PREROMANTIZMUS (17. stor. – 19. stor.)
6.    ROMANTIZMUS (½19. stor.)
7.    REALIZMUS (koniec 19. stor. – zač. 20 stor.)
8.    MEDZIVOJNOVÁ LIT. (1918 – 1945)
9.    LITERATÚRA PO ROKU 1945
10.    SÚČASNÁ LIT. od roku 1989